Upravit stránku

Pasívne domy sú obľúbeným termínom posledných rokov. Málokto síce vie, čo presne sa za ním skrýva a čo stavba takého pasívneho domu obnáša, ale dobre sa to pamätá a ešte lepšie to znie. Predstava domu, ktorý závislosť na predraženej energii dodávateľských firiem redukuje na minimum, je veľmi lákavá. Človek ušetrí tisíce za energie a ešte niečo urobí pre životné prostredie. Ale sú také očakávania od pasívnych domov reálne? Čiastočne áno.

V pasívnom dome skutočne výrazne ušetríte na energiách. Ale nesmiete zabudnúť tiež na druhú stranu mince pasívnych domov a tou sú náklady. Tie sú omnoho vyššie než v prípade konvenčných stavieb. Až sa teda bude rozhodovať, do akého typu bývania budete investovať, nepozerajte len na faktor tepelnej straty, ale skúmajte aj obstarávacie náklady. V RD Rýmařov stavby s optimálnym pomerom energetickej úspornosti a obstarávacích nákladov nazývame „energeticky efektívne“ domy. Presne také by ste mali hľadať. Ale pekne po poriadku.

Pasívne domy a ich rodokmeň

Pasívny dom je definovaný tak nízkou potrebou tepla na vykurovanie, že nepotrebujete žiadny z bežných, spravidla neekologických, vykurovacích systémov. Je konštruovaný tak, aby prísun energie od slnka, ľudí a elektrických spotrebičov po väčšinu roka bez problémov poskytol dostatok tepla pre celý dom. V rámci českej legislatívy určuje hranicu medzi pasívnymi a ostatnými domami hodnota mernej potreby tepla na vykurovanie do 15 kilowatthodín na meter štvorcový vykurovanej plochy za rok.

Avšak aj domy, ktoré túto medzu prekročia, môžu byť z hľadiska energetickej úspory veľmi zaujímavé. Je v nich síce potrebné použiť niektorý zo štandardných spôsobov vykurovania, no pokiaľ sú dobre navrhnuté, spotreba „nezelenej“ energie sa pohybuje na veľmi nízkej úrovni. Tieto domy sa nazývajú nízkoenergetické a v Českej republike sú vymedzené rozpätím od 15 kWh do 50 kWh/(m2a) mernej potreby tepla na vykurovanie.

V zahraničí sa ďalej môžeme stretnúť aj s označením nulový dom. Rozumie sa ním dom s nulovou potrebou energie a za medznú hodnotu sa považuje merná potreba tepla na vykurovanie menšia než 5 kWh/(m2a). Posledným technologickým výkrikom sú potom tzv. domy s prebytkom tepla, ktoré nielenže nepotrebujú žiadnu energiu zvonku, ale sami ju ešte dodávajú do rozvodnej siete.

Návratnosť investície do pasívnych domov

Reklamné posolstvá lákajúce ľudí k investícii do pasívnych domov na kľúč väčšinou zdôrazňujú rýchlu návratnosť vynaložených prostriedkov. Áno, pasívne domy sú o niečo drahšie, pripúšťajú, ale do desiatich rokov sa vám peniaze vrátia a potom už vám bude pasívny dom len a len vynášať – vaše účty za elektrinu a teplo totiž redukuje na minimum! Táto predstava je síce veľmi lákavá, avšak nie príliš realistická. V niektorých veľmi špecifických prípadoch sa snáď investícia do pasívneho bývania skutočne vráti za desať rokov. Obecne to však neplatí a počítajte skôr s dobou až trikrát dlhšou. Záleží samozrejme na rade faktorov: Ako kvalitná stavba bude, ako dôsledne budete dodržovať zásady bývania v pasívnom dome (to totiž nie je len tak!) V neposlednej rade návratnosť investície ovplyvní taktiež forma financovania, pre ktorú sa rozhodnete. Úvery na bývanie, akokoľvek sú v súčasnosti výhodné, cenu vždy ešte navýšia o úroky a pasívny dom sa vám tak ešte viac predraží.

Nebuďte pasívny za každú cenu. Stačí byť energeticky efektívny!

V tomto článku sme rozhodne nechceli za každú cenu byť proti pasívnym domom. Pokiaľ máte dostatok finančných prostriedkov, túžite tak trochu experimentovať a naviac vám nie je ľahostajný osud našej modrej planéty, potom vám pasívne bývanie vrele odporúčame! Ale vnímať pasívne stavby len ako cestu k optimalizácii rodinného rozpočtu určite nie je správne.

Pokiaľ pre vás hrá pri stavbe domu zásadnú rolu otázka financií, potom skôr než pasívny hľadajte energeticky efektívne stavby. Teda také, ktoré nielenže znížia vaše výdaje za energie, ale ich výstavba bude naviac cenovo zrovnateľná s konvenčnými stavbami.